Kanibalizmus

Cookovo svedectvo

Pri slove kanibalizmus naskakuje slabším náturám husia koža a čo len zmienka o ňom vyvoláva tie najnegatívnejšie emócie. Už desiatky rokov sa vedú spory o to, či je tento fenomén starý ako ľudstvo samo, alebo šlo o úchylku niektorých spoločenstiev.

kanibalizmus

Po svete je rozosiatych viacero nálezísk, ktoré potvrdzujú, že kanibalizmus sa praktizoval už pred státisíckami rokov. Na základe dôkazov v lokalite Čou-kchou-tien neďaleko Pekingu je za ľudožrúta považovaný už pekinský človek, ktorý žil pred päťstotisíc rokmi. Prekvapení bádatelia tam v jaskyni objavili desiatky ľudských kostier s dômyselne roztrieštenými lebkami a kosťami rúk a nôh. Napriek počiatočným pochybnostiam túto domnienku potvrdili aj ďalšie nálezy z Ázie a Európy.

kanibal1Súčasť histórie človeka: Moderný človek dvadsiateho storočia vníma kanibalizmus ako niečo skazené, barbarské, ba priam zvieracie. Niet sa čo čudovať. Odporuje morálke všetkých svetových náboženstiev, úcte ľudí k vlastnému životu a životu blížnych. Ale v tieni vekov vyzerá všetko oveľa zložitejšie. S najväčšou pravdepodobnosťou je kanibalizmus neodmysliteľnou súčasťou vývoja ľudstva a kráča s ním ruka v ruke po dlhé tisícky rokov. Ľudskú spoločnosť zasiahol síce z celosvetového hľadiska vždy len okrajovo, vyskytoval sa však v menšej či väčšej miere vždy a je doložený na každom kontinente. Bol súčasťou krvavých ceremónií Aztékov, starovekej čínskej civilizácie, života európskeho pravekého človeka i afrických a austrálskych kmeňov. Podľa Herodota sa Skýti v čase hladu živili starými ľuďmi, Strabón sa o kanibalizme zasa zmieňuje v súvislosti s obyvateľmi Írska. V rôznych častiach sveta sa však zachoval vo väčšej či menšej miere do novoveku. Zhrození Európania sa s ním naplno stretávali pri zámorských objavoch od konca pätnásteho storočia. S ohromením sledovali čudné zvyky a tradície, ktoré si vo svojej izolovanej kultúre uchovalo množstvo prírodných národov dovtedy v neprebádaných kútoch sveta. Správy o kanibalizme nám prináša aj osobnosť takého mena ako Charles Darwin. V knihe, ktorá vyšla aj v češtine pod názvom Cesta kolem světa, opisuje svoje pôsobenie na Ohňovej zemi v Južnej Amerike v rokoch 1830 – 1836. Podľa výpovedí tamojších domorodcov, sa za krutých zimných dní odohrávali dramatické scény, keď mladí príslušníci kmeňa, aby prežili, jedli mäso stareniek z vlastnej komunity. Kruté darwinovské - Prežije len silnejší, tu platilo doslova. Samotný vznik výrazu kanibalizmus môžeme hľadať v zárodku zámorských objavov. Španieli sa po objavení Ameriky stretli po prvýkrát s ľudožrútmi v dnešnej oblasti Karibského mora, v tých časoch obývanej bojovnými príslušníkmi kmeňa Karibov. Dodnes zaužívané pomenovanie vzniklo skomolením ich mena. Menej známym výrazom je antropofágia, slovo zložené z gréckych výrazov anthropos – človek a phagein – jesť.

Cookovo svedectvo: Jedným z najznámejších moreplavcov a objaviteľov nových krajín, ktorí priniesli novovekému svetu množstvo údajov o kanibalizme, bol aj legendárny kapitán lode Endeavour James Cook. Vo svojich Denníkoch zachytáva množstvo cenných postrehov z ciest a vo viacerých sa zmieňuje aj o strašných praktikách novozélandských domorodcov: „Tento zvyk jesť nepriateľov zabitých v boji (lebo som presvedčený o tom, že mäso nikoho iného nejedia) im bol nepochybne sprostredkovaný z najranejších dôb a my vieme, že nie je ľahké prinútiť národ, aby sa vzdal svojich starých zvykov, aj keď sú také neľudské a kruté. Najmä keď ten národ neudržiava žiadne styky ani nepraktizuje žiadny obchod s cudzincami. Práve týmto spôsobom bola totiž civilizovaná najväčšia časť ľudstva – čo je výhoda, z ktorej sa Novozélanďania vzhľadom na zemepisnú polohu nikdy netešili.

kanibali“Mágia, pomsta, hlad...: Kanibali boli aj v Európe. Dokazuje to viacero nálezísk vo Francúzsku, Švajčiarsku, Rakúsku či v jaskyni Krapina vo vápencových horách v Chorvátsku. Približne pred stotisíc rokmi tam všade žil neandertálsky človek, ktorý, ako vyplýva z nálezov, neohrdol ani svojimi súkmeňovcami. Čo ho k tomu prinútilo? Hlad, mágia, kult ľudských obetí? Podľa amerického antropológa Dr. Spiera primitívni ľudia stavali ľudí a zvieratá často na jednu úroveň, takže ľudské mäso možno ani nebolo pokladané za podstatne odlišné od iných druhov potravy. „S najväčšou pravdepodobnosťou neexistoval žiadny inštinktívny odpor k takejto strave. Odpor k nej sa vyvinul pravdepodobne až neskôr, ako dôsledok konvencie súbežne s odporom k požívaniu ďalších druhov jedla. Je to podobné ako odpor semitských národov k prasaťu či psom. Hrôza z takéhoto druhu potravy vyvoláva hlbokú emóciu, ktorá nie je diktovaná biologickou nutnosťou.“

Formy kanibalizmu: Antropológovia rozlišujú viacero základných foriem kanibalizmu. Svoju úlohu zohralo sociálne postavenie, náboženstvo, životné podmienky i zemepisná poloha. Tento strašný zvyk mohol byť v minulosti súčasťou magických a náboženských rituálov praktizovaných úzkym okruhom zasvätených, napríklad Kwakiutlov, Indiánov zo severozápadného pobrežia USA. Keď sa chcel stať mladík tohto kmeňa členom elitnej skupiny Hamatsov, musel podstúpiť zložitý niekoľkomesačný proces, na záver ktorého zjedol časť ľudského tela. Pôvod tohto počínania treba hľadať vo viere Kwakiutlov, ktorí verili, že týmto spôsobom si bojovník zabezpečí ochranu mocného kmeňového ducha Baxbakualanuxsiwaja, čo v preklade znamená „ten, ktorý ako prvý zje človeka pri ústí rieky“. Je zaujímavé, že hoci počas ceremónie budúcemu Hamatsovi dovolili, aby ľudské mäso zjedol, po skončení obradu sa musel zbaviť všetkého zlého - vypil slanú vodu a vyvrátil kusy, ktoré predtým prehltol.

Žádné komentáře
 
Design By T!B0